V roku 2018 si verejnosť pripomína 150. výročie narodenia najvýznamnejšieho slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča (nar. 23. augusta 1868 Turej Lúke, teraz súčasť Myjavy – zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave). V Kúpeľoch Luhačovice sa zachoval najrozsiahlejší súbor jeho architektonických diel, ktoré prispeli k svetovej sláve týchto malebných kúpeľov. Spoločnosť Kúpele Luhačovice, a. s. sa stará o odkaz Dušana Jurkoviča. V Luhačoviciach spravuje ojedinelý súbor jeho zachovalých stavieb, postavených počas iba troch rokov v štýle takzvanej ľudovej secesie. Všetky sú kultúrnymi pamiatkami.
Nielen v Luhačoviciach sa hostia môžu zoznámiť s Jurkovičovými realizáciami. Aj okolie poskytuje možnosť oceniť jeho tvorbu, či už je to na Sv. Hostýne (Krížová cesta), v Rožnove pod Radhoštěm (rozhľadňa), na Pustevnách (Libušín, Maměnka), v Brne (Jurkovičova vila). Na slovenskej strane hraníc je to na bradle mohyla M. R. Štefánika a v Skalici Slovenský dom.
Dušana Samuela Jurkoviča radíme medzi významné osobnosti európskej modernej architektúry. V architektovom živote zohrali dôležitú úlohu luhačovické kúpele a obdobie budovania moderných luhačovických kúpeľov v prvých rokoch 20. storočia je s jeho menom nerozlučne spojené. Architekt Dušan Samo Jurkovič (1868-1947) patrí k významným osobnostiam európskej architektúry. Narodil sa v Turej Lúkepri Myjave a detstvo strávil v atmosfére slovenského obrodeneckého hnutia v Brezovej pod Bradlom. V evanjelickej rodine Jurkovičových aj v širokom príbuzenstve bol už v 19. storočí pestovaný úzky vzťah k českej kultúre. Jurkovič študoval staviteľstvo na Štátnej umeleckopriemyselnej škole vo Viedni a potom nastúpil do praxe.
V deväťdesiatych rokoch pôsobil vo Vsetíne u staviteľa Michala Urbánka, potom sa presťahoval do Brna, kde sa zapojil do slovenského kultúrneho a spoločenského života, kde v okruhu Klubu priateľov umenia vznikla myšlienka na vytvorenie slovanského kultúrneho strediska v Luhačoviciach. Na Morave prežil Jurkovič viac ako 30 rokov svojho života. Pre jeho ďalšiu tvorbu bola rozhodujúca účasť na príprave Národopisnej výstavy českoslovanskej v roku 1895, kde zrealizoval valašskú osadu. V rámci príprav na výstavu sa v teréne dôkladne zoznámil s ľudovou architektúrou a s tradičnými konštrukčnými postupmi. Tieto znalosti využil potom pri realizácii súboru romantických stavieb slovanských útulkov Pustevní na Radhošti.
Od začiatku 20. storočia začal Jurkovič voľnejšie nakladať s ľudovými motívmi aj so secesným tvaroslovím, ktorými sa vo svojej tvorbe inšpiroval, rovnako ako európsku modernou. Charakter svojich stavieb podčiarkoval farebnosťou. Z jeho ďalších realizácii sú najvýznamnejšie práce pre brnenský spolok Vesna, stavba letoviska na Rezku, vlastnej vily v Brne – Žabovřeskách, kaplnky Krížovej cesty na Hostýne a ďalšie.
Na území Slovenska a Haliče je to Spolkový dom v Skalici a urbanistické projekty a návrhy vojenských cintorínov a pamätníkov. Luhačovické pôsobenie na začiatku storočia bolo pre neho dôležitou životnou etapou. V rokoch 1902 až 1907 tu postavil štrnásť stavieb, z ktorých osem sa zachovalo dodnes. V prvom roku pôsobenia v Luhačoviciach sa Dušan Jurkovič zhostil prestavby Janova (dnes Jurkovičovho) domu a Chaloupky, blízko postavil pavilón Mliekarne. Jestřabský mlyn prestaval na Vodoliečebné kúpele s priľahlými riečnymi a slnečnými kúpeľmi. Počas druhého roka vyrástli v kúpeľoch novostavby Jestřabí, Inhalatoria, Hudobného pavilónu, Kúpeľnej reštaurácie, prístavba verandy pri Kúpeľnom hoteli a Hospodársky dvor. K nim pribudli postupne súkromné stavby Vlastimila, Valaška a v roku 1906 slovenský Budai. Jurkovičova spolupráca s kúpeľnou akciovou spoločnosťou v rokoch 1902-1903 bola limitovaná nedostatkom finančných prostriedkov a časovým tlakom. Jurkovičovi sa napriek tomu podarilo vybudovať v Luhačoviciach kúpeľný komplex mimoriadnej kvality.
Zdroj: Blanka Petráková, Petr Všetečka, Věra Kučová
Bližšie informácie na www.lazneluhacovice.cz