Spoločné princípy zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností

Pre zlúčenie, splynutie a rozdelenie platia nasledovné spoločné princípy, ktoré sa uplatňujú pri všetkých formách obchodných spoločností:

1. Základným pravidlom je, že v procese splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka spoločnosť), rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Výnimka z tohto pravidla platí pri zlúčení spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť.
2. Rozhodnutie o zlúčení, splynutí alebo rozdelení je dobrovoľným rozhodnutím, ktoré je spojené s rozhodovaním o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Spoločnosť môže rozhodnúť o zlúčení, splynutí alebo rozdelení len na základe rozhodnutia všetkých spoločníkov v prípade verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti, alebo na základe kvalifikovaného rozhodnutia valného zhromaždenia v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti.
3. Vzhľadom na to, že zlúčenie, splynutie a rozdelenie obchodných spoločností je ekonomicky, ale aj právne náročný proces, v záujme úspešného výsledku musí byť dostatočne pripravený. Podľa zákona sa vyžaduje vypracovanie a schválenie zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí alebo projektu rozdelenia.

Náležitosti zmluvy o zlúčení alebo splynutí a projektu rozdelenia patrí:

1. Uvedenie identifikačných údajov zúčastnených spoločností, t.j. v prípade zlúčenia údaje zanikajúcich spoločností a spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností, v prípade splynutia údaje zanikajúcich spoločností a spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, v prípade rozdelenia údaje spoločnosti zanikajúcej rozdelením a údaje novovzniknutých spoločností a v prípade rozdelenia zlúčením údaje spoločnosti zanikajúcej rozdelením a údaje už existujúcich spoločností.
2. Podiely spoločníkov zanikajúcich spoločností v nástupníckej spoločnosti, prípadne výška ich vkladov, niektorí spoločníci zanikajúcich spoločností sa nemusia stať spoločníkmi nástupníckej spoločnosti a v takom prípade im nástupnícka spoločnosť vyplatí vyrovnací podiel, takáto situácia môže vzniknúť len v prípade, ak je to dohodnuté v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo v projekte rozdelenia a spoločníci, ktorých sa to týka, s tým súhlasia
3. Návrh spoločenskej zmluvy, prípadne zakladateľskej zmluvy a stanov spoločnosti, ktorá vznikne splynutím
4. Určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti z hľadiska účtovníctva
5. Určenie času, odkedy spoločníci zanikajúcich spoločností nadobudnú právo na podiel na zisku ako spoločníci nástupníckej spoločnosti
6. V prípade splynutia a rozdelenia pre novovznikajúcu spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť treba zabezpečiť splnenie požiadavky, ktorú obchodný zákonník vyžaduje pri založení týchto foriem obchodných spoločností, určenie členov štatutárnych orgánov novovznikajúcich spoločností má význam aj z dôvodu podania návrhu na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra a potreby vykonania potrebných právnych úkonov súvisiacich so vznikom nástupníckych spoločností

Určenie členov štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, ak je nástupníckou spoločnosťou spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť.

Zlúčenie obchodných spoločností

„Zlúčenie je vymedzené ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.“ Za osobitné prípady zlúčenia, ktoré fakticky spĺňajú znaky legálnej definície uvedenej v § 69 ods. 3 OBZ, možno považovať dva prípady. Prvý predstavuje proces rozdelenia spoločnosti zlúčení, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné, už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti.

Druhý prípad sa týka právnej úpravy zrušenia verejnej obchodnej spoločnosti v rámci ktorej, ak nastanú zákonom predpokladané dôvody zrušenia spoločnosti a v spoločnosti zostáva iba jeden spoločník, tento spoločník sa môže rozhodnúť, že ako právny nástupca prevezme imanie zrušenej spoločnosti bez jej likvidácie. V prípade, ak týmto jediným spoločníkom je obchodná spoločnosť s inou právnou formou, ako je verejná obchodná spoločnosť, mohlo by dôjsť k prelomeniu zásady rovnakej právnej formy. Prekluzívna lehota na uskutočnenie takéhoto rozhodnutia je 1 mesiac odo dňa, keď nastane zákonom predpokladaný dôvod zrušenia spoločnosti. Ak je spoločníkom spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, na takéto rozhodnutie sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, pričom účinky prevzatia imania spoločnosti spoločníkom nastávajú zápisom do obchodného registra.

Splynutie obchodných spoločností

Splynutie obchodných spoločností je vymedzené ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Rozdelenie obchodných spoločností

Pokiaľ ide o rozdelenie spoločnosti, Obchodný zákonník upravuje dve formy. Prvou je tzv. rozdelenie zlúčením, ktoré predpokladá dve alebo viaceré už existujúce spoločnosti, na ktoré prejde imanie spoločnosti zanikajúcej rozdelením. Druhou je prípad, keď v dôsledku rozdelenia dôjde k prechodu imania na dve alebo viaceré novozaložené spoločnosti.